Na severe Slovenska, na pomedzí Oravy a Liptova, sa v hustom lese skrýva potok, ktorý akoby vyvieral „z podzemia“. Brestovská vyvieračka je menej známy div okolia Múzea oravskej dediny. Čo to vlastne je a prečo sa oplatí prejsť nielen k neďalekej jaskyni?
Brestovská vyvieračka: Odkiaľ do nej prúdi voda?
Na úpätí Západných Tatier sa nachádza obec Zuberec, známa najmä pestrou hornatou prírodou a tradičnou ľudovou architektúrou. Mnohí návštevníci zo Slovenska i zo sveta navštevujú Zuberec najmä kvôli známemu Múzeu oravskej dediny na východnom okraji obce.
Keďže som cez Zuberec v minulosti už neraz prechádzala, hornatý terén ma neprekvapil. K samotnému múzeu som však zamierila až teraz a cestou k parkovisku som sa stretla aj s nečakaným. Väčšiu časť asfaltky od zastavanej časti obce až po parkovisko totiž lemoval rovinatý ihličnatý les. Príroda v tejto časti Oravy je naozaj čarovná a svieža, a presne kvôli nej som Zuberec navštívila.
K Brestovskej vyvieračke vedie krátka lesná cesta priamo od parkoviska pri Múzeu oravskej dediny.
Po zaparkovaní na parkovisku pri Múzeu oravskej dediny som zašla k jeho odľahlému koncu. Tam už na mňa čakal turistický smerovník s označením trasy k môjmu cieľu, Brestovskej vyvieračke.
Brestovská vyvieračka sa na prvý pohľad javí ako potok, pretekajúci cez menší lesný kaňon. Hneď v jej začiatočnej časti však pozornému návštevníkovi neunikne skutočnosť, že potok vyteká akoby spod skaly.
Zdroj Brestovskej vyvieračky treba hľadať v podzemí. Voda k nej preniká z neďalekého jaskynného systému.
Pravda je o čosi poetickejšia: potôčik v skutočnosti vyviera „z podzemia“. Píše o tom aj informačná tabuľa, podľa ktorej je Brestovská vyvieračka Vyvieračkou Števkovského potoka:
„Vzniká z vôd Studeného potoka a jeho prítokov v dolinkách Volariská a Múčnica, ktoré sa na priepustných vápencoch a dolomitoch postupne strácajú do podzemia, najmä cez ponory nezanesené štrkom a pieskom.“
V okolí sa dá nájsť niekoľko častí potoka, ktorý si prediera cestu cez skalnaté výčnelky dole do dediny. Jeho začiatok by sme však na mieste hľadali márne – širšia časť sa totiž nachádza priamo v Brestovskej jaskyni, po ktorej sa dá poprechádzať so sprievodom.
Časť Brestovskej vyvieračky siaha pod skalu. V tme tak možno počuť padajúce kvapky a tiché zurčanie potoka.
Sucho pre ňu nie je hrozbou
To, že potok vyteká spod zeme, nie je jedinou jeho kuriozitou. Ako som sa totiž ďalej dočítala v texte od D. Haviarovej a P. Bellu, voda z Brestovskej vyvieračky vyteká aj počas sucha. Na rozdiel od iných vodných plôch preto pre ňu nie sú hrozbou ani horúce letné dni. Voda v jaskyni dokonca podľa vedcov dosahuje teplotu len okolo štyroch až šiestich stupňov, pričom hladina v „najplodnejšej“ časti roka – teda pri topení snehu, dosahuje výšku okolo dvoch metrov.
Vstup do Brestovskej jaskyne. Prehliadka je možná so sprievodom.
O Brestovskej vyvieračke som prvýkrát čítala v príspevku turistickej stránky Visit Orava. Píše sa v ňom, že vody Studeného potoka „kilometre putujú skrytým jaskynným systémom so siedmimi sifónmi, kým opäť uvidia denné svetlo.“ Okrem samotnej vyvieračky sa teda oplatí vidieť aj Brestovskú jaskyňu, ktorú som však pri svojej návšteve preverila len zvonku.
Podobný „anomálny“ potok skrýva aj Liptov. Tam som ešte v roku 2025 objavila potok Lúžňanka, ktorý sa za obcou Liptovská Lúžna stáča do meandrov. Tento prírodný útvar pritom miestami vytvára dojem, akoby kvôli zákrutám na trase tiekol hore kopcom. Z Oravy je to na Liptov neďaleká cesta, preto ak vás meandre Lúžňanky zaujali, môžete si o nich prečítať viac v tomto článku: Liptovský potok, ktorý tečie „hore kopcom“.
ZDROJE:
Visit ORAVA (FB): https://www.facebook.com/klasterorava/posts/pfbid0V6uT61MzgSxnvkYLNnrE7FezD6S9A2CFUGLJbu7tFE65htsY2GZT8zMAbFi1euiLl
