V dedine pod známym hradom malo kedysi stáť až 25 domov. Dnes tam nájdete len ruiny a vetrom ošľahanú kaplnku. Čabraď sa v 60. rokoch definitívne premenil na dedinu duchov.
Okrem hradu láka kaplnka
Kaplnku v Čabradi nechal postaviť rod Koháryovcov v 16. storočí.
Interiér kaplnky láka svojou tajomnou atmosférou, pred niekoľkými rokmi som v nej našla aj netopiere.
Väčšina ľudí prichádza do Čabradského Vrbovku kvôli hradu. Hrad Čabraď sa týči na brale od 14. storočia, väčšinu času pritom patril rodu Koháryovcov. Zmena nastala v 18. storočí, keď Ondrej Koháry presídlil väčšinu majetku do kaštieľa vo Svätom Antone, kde sa rodina usídlila.
Hoci hrad bránil južnú trasu územia Slovenska už od 14. storočia, usadlosť pod ním vznikla až o stovky rokov neskôr. Podľa Alberta Loydla sa záznam o najstaršom dome datuje do 17. storočia, vo vtedajšej obci Čabraď pritom malo stáť okolo 25 domov.
Na ruiny sa premenil hrad Čabraď aj obec pod ním.
Ako Loydl uviedol pre denník SME, v obci sa okrem obytných domov nachádzali aj zariadenia ako škola, fara, či dokonca sklárne. „V 19. storočí tam fungovala skláreň. Priamo pod hradom. Prvá v Uhorsku využívala na kúrenie kamenné uhlie, dovtedy sklárne pracovali na drevo,“ uviedol.
Zánik obce dokončili 60. roky
SME ďalej informuje, že na výraznom úbytku obyvateľov v usadlosti pod hradom sa podpísala druhá svetová vojna. Príchod vojsk vyhnal mnohých z Čabradi do blízkeho Čabradského Vrbovku či Bzovíka.
Posledným klincom do pomyselnej rakvy malej dedinky pod Čabraďom bolo vyhlásenie areálu za prírodnú rezerváciu. K tomu došlo v roku 1967, vtedy sa odtiaľ odsťahovali aj poslední obyvatelia. Po celom okolí môžete stretnúť množstvo plazov vrátane vzácnych salamandrov alebo užoviek.
„NPR Čabraď je jedinou rezerváciou na Slovensku vyhlásenou kvôli početnému výskytu plazov viacerých druhov. Chránené nálezisko bolo oblasťou s hojným výskytom 8 druhov plazov a 9 druhov obojživelníkov,“ informuje web Plazy u nás.
Z dediny duchov dovidieť priamo na hrad Čabraď.
Čierne plášte
Prekvapilo ma, že Loydl v rozhovore pre SME venoval zvláštnu pozornosť cintorínu pod Čabraďom. V posledných rokoch sa naň vraj vracia čoraz viac ľudí, najmä v období okolo Dušičiek. Pietna spomienka ale nie je jediný dôvod návštevy okolia.
Kaplnka Koháryovcov, v ktorej dodnes stojí kamenný oltár, mala prilákať už aj „skupinu ľudí v čiernych plášťoch“. „Neprišli na prehliadku, prišli vyzývať… zrejme duchov,“ uviedol Loydl.
Starý hrob pri kaplnke datovaný do 19. storočia
Okrem plazov stretnete aj medvede
Po ceste k Čabraďu ma tento rok (2025) prekvapilo niekoľko tabúľ s varovaním pred zvýšeným výskytom medveďov. Tých, ktorí sa neboja plazov, preto môže odradiť táto skutočnosť, aj keď teda za seba môžem povedať, že moja návšteva sa zaobišla bez podobných úkazov.
Čabraď sa nachádza ďaleko od civilizácie, najbližšia zastávka sa nachádza v Čabradskom Vrbovku, v časti Konské. Je tam aj malé parkovisko, odkiaľ už treba pokračovať pešo.
K hradu vedie dlhá lesná cesta zaujímavá aj tým, že väčšinu trasy po nej klesáte. Po asi 45 minútach dorazíte k zaniknutej obci a kaplnke, od ktorých sa treba vydať na vyvýšeninu, kde už čaká hrad.
Maska v strome, ktorá víta návštevníkov. Bez nej by to na Čabradi nebolo ono.
Čabradská dedina duchov má svoje čaro. Ruiny domov vzdialené od civilizácie dýchajú tajomnou atmosférou, ktorá pekne dokresľuje historický ráz samotného hradu.
Asi by som to ešte nemala prezrádzať, ale v bývalej obci sa nachádza aj zaujímavý tunel – podľa mnohých mal viesť až k samotnému hradu, čo však nie je pravda. K tomu sa ale vrátim niekedy nabudúce.
