O polárnej noci sa hovorí najmä v súvislosti so severskými krajinami. Aj na Slovensku však máme obec, ktorá sa na celé dva mesiace v roku ponára do tieňa. Kde ju nájsť a ide vôbec o pravú polárnu noc?

Čo je polárna noc?

Pre niekoho nepredstaviteľná, pre iného želaná. Polárna noc je fenomén, ktorý poznáme nielen z prírodopisných dokumentov, ale aj zo severskej krimi literatúry. Ako približuje National Geographic, polárna noc nastáva vtedy, keď na určitom mieste za polárnym kruhom slnko nevyjde nad obzor po dobu 24 hodín a viac.

„Čím bližšie k pólu, tým dlhšie trvá polárna noc. Napríklad na Severnom póle slnko zapadá niekoľko dní po jesennej rovnodennosti v polke septembra a vychádza až v polke marca. Polárna noc na vrchole zemegule tak trvá 179 dní. Ďalej od pólov môže polárna noc trvať len približne 24 hodín počas zimného slnovratu.“

Hoci názov evokuje úplné zatmenie, polárna noc podľa National Geographic nemusí byť celkom temná. Naopak, slnečné lúče sa lámu ponad horizont, a tak väčšina lokalít za polárnym kruhom sa počas polárnej noci v skutočnosti ocitá v šere.

Polárna noc vo Fínsku

Máme polárnu noc aj na Slovensku?

Ešte predtým, ako sa pozrieme na zaujímavosť zo Slovenska, povedzme si niečo o tom, prečo polárna noc vôbec vzniká. Portál Science ABC to šikovne vysvetľuje, keď tvrdí, že za vznik polárnej noci je zodpovedný sklon zemskej osi.

„Zem sa otočí okolo svojej osi raz za 24 hodín, vďaka čomu sa na nej striedajú deň a noc. Zemská os zviera s kolmicou na ekliptiku uhol približne 23,5°… V dôsledku tohto sklonu osi slnko počas letného slnovratu v oblasti polárneho kruhu nezapadá a na Severnom póle slnko nezapadá po dobu šiestich mesiacov.“

Hoci sklon Zeme nevytvára ideálne podmienky na to, aby sme polárnu noc zažili aj na Slovensku, jej alternatívu si predsa len môžeme vyskúšať v Kraľovanoch. Obec na severe krajiny je nielen spojnicou troch regiónov – Turca, Liptova a Oravy, ale aj menším prírodným unikátom.

Zima a šero v Kraľovanoch

Evanjelický kostol v Kraľovanoch a vrch Šíp, ktorý vyčnieva na východnej strane obce

Do Kraľovian som sa vybrala v sobotu 10. januára. Hoci inde práve zapadalo slnko, v tejto obci bolo vidno jeho posledné lúče už len na vysokom vrchu Šíp. Ulice zahalené do šera by sa slnečných lúčov dočkali, ak by im v tom neprekážal vrch na juhu. Kraľovianska kopa, alebo skrátene Kopa, je totiž dôvodom vzniku malej „polárnej noci“ v tejto dedine.

Bližšie to pre denník Pravda vysvetlil astronóm Pavel Dubovský:

„Obec sa nachádza v hlbokej doline a z južnej strany je nad ňou vysoký kopec – Kraľovianska kopa. Slnko v zimných mesiacoch nevychádza nad obzor tak vysoko, aby sa dostalo nad kopec.“

Podľa neho sa tak Kraľovany ponárajú do šera približne na dva mesiace. Slovenský odvar polárnej noci sa v obci začína zhruba koncom novembra a končí koncom januára.

Kraľovianska kopa, príčina vzniku „polárnej noci“ v Kraľovanoch

Ako dodal Dubovský, jednotlivé budovy Kraľovian zostávajú v tieni Kopy rôzne dlho. Tie na koncoch sa môžu tešiť zo slnečných lúčov skôr ako tie, ktoré uprostred obce spadajú do tieňa vrcholu Kopy. V Kraľovanoch je počas zimy kvôli nedostatku slnečných lúčov o niečo chladnejšie ako v okolitom regióne.

Pomôžu zrkadlá?

Bývalý starosta Kraľovian Ľubor Had pre Pravdu spomenul zaujímavú paralelu. Obec Viganella na hranici medzi Talianskom a Švajčiarskom sa totiž kvôli polohe hlboko v údolí takisto každý rok ponára do menšej „polárnej noci“. Tu však tma pretrváva až celé tri mesiace (od novembra do februára), no obec si s ňou poradila pomocou zrkadla.

Ako informoval portál Vice, v decembri 2006 osadili na jeden z okolitých vrchov obrovské zrkadlo, ktorého úlohou bolo odrážať slnečné lúče priamo do Viganelly. Projekt, ktorého hodnota sa vyšplhala na stotisíc eur, tak obyvateľom dožičil slnko aspoň na 6 hodín denne. Osemmetrové zrkadlo pritom ovláda program, ktorý ho automaticky nastavuje tak, aby správne nasmerovalo odraz.

Podobné zrkadlo osadili aj nad nórsku obec Rjukan, v ktorej slnko prirodzene nesvieti až pol roka.

Zrkadlo nad nórskou obcou Rjukan

Kraľovany ešte v roku 2007 rozmýšľali nad osadením zrkadla na vrchu Šíp. Ako však o desať rokov neskôr pre SME uviedol neskorší starosta obce Miloš Had, pre obec by to predstavovalo príliš vysoké náklady. „Toto riešenie je však na naše pomery príliš nákladné,“ uviedol v súvislosti so zrkadlami. Kraľovany tak naďalej ostávajú chladné a temné počas celého decembra a januára.

ZDROJE:

Článok Pravda: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/206867-kopa-kradne-kralovanom-slnko/

Článok SME: https://my.sme.sk/orava/c/obyvatelia-kralovian-ziju-v-zimnych-mesiacoch-bez-slnka

Článok National Geographic: https://www.nationalgeographic.com/environment/article/polar-night-arctic-antarctic

Článok Science ABC: https://www.scienceabc.com/pure-sciences/midnight-sun-what-is-it-and-why-does-it-occur.html

Článok Vice: https://www.vice.com/en/article/viganella-italy-fake-manmade-sun/

Video euronews: https://www.youtube.com/watch?v=037_chhCNuA

Video Insider Tech: https://www.youtube.com/watch?v=3nOpK3m_rmc