Počas druhej svetovej vojny na území Slovenska vybudovali nemeckú radarovú základňu, v tom čase jedinú svojho druhu u nás. Dnes po nej zostala len nepatrná pamiatka. Vybrala som sa na miesto, kde kedysi stáli mohutné radary Freya a Würzburg. Viete, na čo slúžili?

Nemcov zaujala Lehota pri Nitre

Nemecké vojenské oddiely pôsobili na území Slovenského štátu prakticky hneď od jeho vzniku v roku 1939. Nešlo však o okupáciu, ale skôr pomoc so spravovaním strategickej výroby a plánovania. Približuje to aj aprílové vydanie časopisu Vojenská história z roku 2007:

„Deň po vyhlásení Slovenského štátu prenikli na západné Slovensko nemecké vojenské jednotky. Wehrmacht tu obsadzoval vojenské posádky, muničné sklady a továrne vyrábajúce produkty pre vojnové účely, kde zaberal a odvážal vojenský materiál.“ 

K priamej okupácii Slovenska nemeckými vojskami došlo až v reakcii na Slovenské národné povstanie v roku 1944. Dovtedy však Nemci využívali naše zásoby, priemyselnú silu a v neposlednom rade aj výhodnú polohu. Jadrom nemeckého záujmu sa v roku 1941 stala aj nenápadná obec Lehota pri Nitre. Práve tu sa Wehrmacht rozhodol umiestniť dva svoje mohutné radary.

Krycí názov Neufundlander 

O vzniku nemeckej radarovej základne informuje na svojom webe samotná obec Lehota. Radary mali vybudovať na poľnej ceste medzi Nitrou a obcou Jarok, respektíve na kóte 246. Tá je zároveň najvyššie položeným bodom v okolí, a za vhodných poveternostných podmienok z nej aj dodnes dovidíte minimálne na komíny Slovnaftu v Bratislave, ale aj do Maďarska či Rakúska.

Z radarov dnes zostali len betónové podstavce.

Radarová základňa dostala krycí názov Neufundlander, odkazujúci buď na plemeno psa alebo na kanadský ostrov Newfoundland. Nemci totiž počas vojny prideľovali radarovým základniam náhodné názvy, ktoré priamo neboli spojené s ich reálnou geografickou polohou. V českom pohorí Brdy napríklad stála radarová stanica Pegasus, o čom informuje Vojenské historické združenie Brdy (VHSB) na svojom webe. Obec Útvina pri Karlových Varoch zas dokladuje, že na jej území sa nachádzala základňa Engerling, po slovensky larva.

Slovenská Lehota bola počas druhej svetovej vojny výnimočná tým, že išlo o jediné miesto na území Slovenska, kde stáli masívne nemecké radary. Jedným z nich bola Freya, „vôbec prvý v Nemecku v roku 1938 operačne zavedený radarový prístroj systému včasnej výstrahy,“ vysvetľuje VHSB. Radar Würzburg zas primárne slúžil na navádzanie stíhačiek. Funkciu radarov opäť bližšie popisuje obec Lehota:

„Radar FREYA slúžil na vyhľadávanie nepriateľských bombardovacích zväzov s dosahom 200 km. Rádiolokátor FUMG- WÜRZBURG REISE bol jedným z najdôležitejších radarových prístrojov protivzdušnej ochrany Nemeckej ríše. Slúžil hlavne na navádzanie stíhacích lietadiel. Dokázal merať výšku aj vzdialenosť prilietavajúcich lietadiel s dosahom až 70 km.“ 

Zostali len ruiny

Nemecká radarová základňa v Lehote mala vstúpiť do prevádzky prvýkrát v roku 1943. Dlho však vo funkcii nevydržala. Z informačnej tabule umiestnenej priamo na mieste som sa dozvedela, že radary v roku 1945 rozobrali samotní Nemci, ktorí v tom čase unikali pred príchodom sovietskych vojsk.

Hoci radary dnes pri Lehote už nenájdete, miesto bývalej základne sa oplatí navštíviť najmä kvôli betónovým podstavcom, ktoré tu zostali ako posledná spomienka na vojnové obdobie. Nad zem vyčnievajú dva väčšie, no niekoľko menších som narátala aj v ich tesnej blízkosti.

Zaujímavosťou je, že radary sa dnes dajú prehliadnuť aj mobilom pomocou rozšírenej reality (AR). Presný postup ponúka informačná tabuľa priamo na mieste. Sama som si rozšírenú realitu vyskúšala – žiaľ, pre môj mobil (iPhone 16) vraj nie je prístupná.

Bývalá radarová základňa v Lehote zaujme aj milovníkov výhľadov. Hneď na mieste sa totiž od apríla 2022 nachádza aj rebrík do neba, ideálna atrakcia na pár fotiek.

Kam zmizli baraky?

Radarovú základňu v Lehote malo obsluhovať 50 až 80 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Tí si v čase vojny našli dočasné útočisko v barakoch postavených pozdĺž poľnej cesty. Miestni ju aj preto dodnes poznajú ako „Barackú“ . Zaujímavosťou je, že v barakoch mali ako upratovačky slúžiť aj Slovenky z Lehoty a príležitostne aj slovenský murár.

Baraky postihol podobný osud ako nemecké radary. Materiál z nich si však neodniesli Nemci, ale samotní Lehoťania, ktorí ho využili rôzne – časť na kúrenie, časť aj na výstavbu kultúrneho domu v obci, informuje tabuľa.

Miesto, kde kedysi hliadkovali nemecké radary, je dnes opustené a zabudnuté, no okrem ruín a rebríka skrýva aj ďalšie prekvapenie. Na bývalej základni je totiž ukrytá keška, o čom však viac informuje priamo web Geocaching.

Keď už budete prechádzať okolo Lehoty, odporúčam zájsť aj do neďalekých Krvavých Šenkov. Miesto, ktoré dnes takisto zíva prázdnotou, som preskúmala už dávnejšie. Viac o krvavých dejinách a postupnom úpadku Krvavých Šenkov si môžete prečítať v článku Krvavé Šenky a ich opustené budovy.

ZDROJE:

Obec Lehota: https://www.lehota.sk/obec/naucny-chodnik-a-mapy/naucny-chodnik/5-nemecka-radarova-zakladna-v-lehote-55sk.html

Vojenská história: Časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo a archívníctvo (4/2007): https://www.vhu.sk/data/att/c55/18728.cc7445.pdf

Vojenské historické sdružení Brdy: https://www.vhsb.cz/clanky/brdske-zahady-iv.xhtml

Obec Útvina: https://www.utvina.cz/obec/historie/