Čierny Balog, to je nielen lesná železnica. Obec na úpätí Poľany zohrala dôležitú rolu počas Slovenského národného povstania. Práve z tohto obdobia tu dodnes zostali stopy v podobe železobetónových opevnení. Kde ich hľadať a aké ďalšie pamätníky navštíviť v Čiernom Balogu?
Kusy betónu nad obcou: Prečo ich nakoniec nevyužili?
Pri svojej návšteve Čierneho Balogu som pôvodne plánovala navštíviť jednu z jeho najväčších dominánt – pomník SNP. Hoci nie je taký známy ako lesná železnica alebo neďaleký skanzen vo Vydrove, vďaka výhodnej polohe nad obcou je dobre viditeľný z každej strany.
Až pri bližšom štúdiu mapy som si všimla nenápadný bod na juhovýchodnej strane obce. Na Google mapách nenájdete veľa zmienok o betónových opevneniach, no kroniky obce sú už o niečo štedrejšie. Vybrala som sa teda najprv k nim.
Lúky nad Čiernym Balogom lemujú železobetónové opevnenia z čias SNP. Za svoj celkom zachovalý stav zrejme vďačia aj tomu, že v odboji napokon neboli využité.
Čierny Balog zohral počas SNP dôležitú rolu. Nachádza sa na priesečníku medzi Tisovcom na východe, Hriňovou na juhu a Breznom na severe. Aj v dôsledku toho sa nevyhol nájazdom nemeckých vojsk v rokoch 1944 a 1945.
Ako píše denník Pravda, v horách okolo Čierneho Balogu sa koncom roka 1944 skrývalo asi 6000 povstalcov, partizánov a prenasledovaných ľudí. Nemci sa pokúsili toto územie „vyčistiť“, a tak obsadili hlavnú cestu smerom od Hriňovej.
Železobetónové opevnenia nad Čiernym Balogom mali brániť vstup do obce smerom od Hriňovej. Na juhovýchodnom svahu sú dodnes viditeľné zvyšky guľometného hniezda a podstavca pre delo.
V snahe brániť svoje územie Čiernobaločania vybudovali na južných svahoch železobetónové opevnenia, ktorých zvyšky vidno na lúke nad obcou dodnes. O čo presne malo ísť opisuje portál Vets.cz:
„K Breznu sa dobyvateľ blížil od Tisovca a Červenej Skaly, povstalci z mesta sa po 20. októbri presunuli do lesov medzi Čiernym Balogom a Hriňovou. Obrancovia obce spolu s obyvateľmi budujú delostrelecké a guľometné obranné pevnosti (dve z nich tu môžete vidieť), avšak pre rýchly postup Nemcov neboli využité.“
Obranné opevnenia som našla v dobrom stave, hoci zarastené. Pripomenuli mi tobruky, ktoré som predtým navštívila v Hornom Srní. Tie však na rozdiel od opevnení v Čiernom Balogu skutočne boli využité počas vojny – nie však partizánmi alebo sovietskou armádou, ale Nemcami.
Masaker z novembra 1944
Po tom, ako Nemci prenikli do Čierneho Balogu, organizovali honbu na prenasledovaných v horách. Medzi nimi boli aj obyvatelia rómskeho pôvodu.
Pomník, ktorý pripomína jednu z najtragickejších udalostí v Čiernom Balogu. Nemci tu počas vojny upálili asi 60 obyvateľov rómskeho pôvodu. Ako spomínajú pamätníci, nahnali ich do drevených domov a zapálili.
Čiernobaločan Anton Pôbiš pre Pravdu priblížil, že Nemcom sa podarilo vypátrať viacero Rómov v horách. Asi 60 z nich následne nahnali do dvoch drevených domov a upálili zaživa. Podľa Pôbiša museli celý proces viackrát zopakovať – koliby totiž nechceli horieť.
„Čo som sa dopočul, ani s benzínom sa im to hneď nedarilo podpáliť. Vraj zobrali baranicu, tú namočili do benzínu a hodili ju na drevenicu. Až potom sa to chytilo.“
Smutnú udalosť v obci dodnes pripomína pomník venovaný obetiam tohto masakra. Z informačných tabúľ v obci som sa okrem toho dočítala, že rómska menšina najmä vo Vydrove tvorila dôležitú súčasť obyvateľstva už niekoľko desiatok rokov. Rómovia pomáhali miestnym najmä s kováčskymi prácami a inými remeslami.
Výhľady na obec skrášľuje delo
Mojou poslednou zastávkou na ceste za vojnovými pamätníkmi v Čiernom Balogu bol Pamätník SNP priamo nad rodinnými domami. Výhľady na obec dopĺňa strategicky umiestnené dobové delo – jeho hlaveň smeruje priamo na Vydrovo, respektíve Hriňovú.
Vedľa dela sa ešte nachádza vysoký pomník s nápisom venovaným partizánom. Kedysi tam bývala aj informačná tabuľa, dnes (v máji 2026) po nej zostal len drevený rám.
Nateraz posledná zastávka v Čiernom Balogu: Pamätník SNP. Delo s obranným opevnením je strategicky umiestnené nad domami v severnej časti obce. Pamätník vidno z každej trasy vedúcej do Balogu.
Text z tabule kopíruje opäť portál Vets.cz. V ňom sa okrem iného dočítame aj to, že Čierny Balog sa podarilo definitívne oslobodiť od nemeckého vplyvu v januári 1945. Po krátkom odchode Nemcov z obce sa jednotky Wehrmachtu pokúsili opäť vrátiť. Sedemsto príslušníkom nemeckej armády sa vtedy postavili desiatky domácich, ku ktorým sa neskôr pridali ďalší. Tým sa podarilo zadržať nepriateľa až do príchodu Červenej armády. (Pre bližšie info o tomto odboji odporúčam prečítať si kvalitne spracovaný článok denníka Pravda, pozri zdroje nižšie.)
Zďaleka nejde o posledný pomník zasvätený bojom v SNP. V Čiernom Balogu sa ich má nachádzať približne dvadsať – veď sa ani nie je čomu čudovať. Obec svojím vzdorom zohrala ukážkovú rolu počas Povstania, a dodnes preto predstavuje nielen atraktívnu turistickú destináciu, ale aj významné historické miesto.
ZDROJE:
Pravda: Odvaha Čiernobaločanov porazila nacistov: https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/393539-odvaha-ciernobalocanov-porazila-nacistov/
Vets.cz: Čierny Balog: https://www.vets.cz/vpm/29872-pomnik-obetem-2-svetove-valky/
