V okolí Zvolena sa nachádzajú prinajmenšom dve stavby, ktoré postavili po druhej svetovej vojne na účely pozorovania. Betónová štruktúra hlboko v lese nad Môťovou je jednou z nich.

Bez baterky ani na krok

K bunkru nad časťou Môťová vo Zvolene som sa dostala lesnou cestou v smere od cesty nad Kráľovú. Najprv som to skúšala priamo od sídliska, ale cestu na vrch Bukovinky som nenašla.

Pozorovateľňa je ukrytá hlbšie v lese, kto ju nehľadá podľa máp, ani ju nenájde. Vedie k nej niekoľko ciest (neskôr som zistila, že jedna sa dá nájsť aj na konci sídliska – tou som sa nakoniec vrátila), všetky sa na konci spájajú do jednej, ktorá vedie cez hrebeň Bukovinky. Túra k bunkru síce nie je náročná, ale celkom zarastená.

Zarastenie drevinami sa napokon nevyhlo ani samotnej pozorovateľni. Vchod do nej bol začiatkom októbra ledva viditeľný, spoznať sa dá len podľa betónových stien. Ak naň v lese natrafíte, bez svietidla ho preskúmate len ťažko. Chodba v ňom sa totiž láme na viacerých miestach, a steny navyše zo všetkých strán zakrýva vegetácia, takže dnu neprenikne ani lúč svetla.

Zárubňa bez dverí

Zarastené prostredie nie je jediný znak toho, že sa bunker neudržiava. Za chodbou sa totiž nachádza menšia miestnosť, ktorá vedie priamo do pozorovateľne. V nej ešte zostala kovová zárubňa, dvere by ste tu však hľadali márne. Ešte pred vstupom do samotného priestoru pozorovateľne sú na zemi poukladané kusy dreva a odpadkov, takže návštevníci sem asi sem-tam zavítajú.

Samotná miestnosť pozorovateľne môže byť tak dva metre dlhá a široká, nachádzajú sa v nej všetky prvky, ktoré takéto stavby štandardne obsahujú. Okrem priezoru, z ktorého asi raz bolo dovidieť až do mesta, je v strešnej časti vyhĺbený okrúhly otvor. Rovnako sa na bočnej stene nachádzajú dva otvory s rúrkami. Vďaka webu Ochranné stavby som sa dozvedela, že cez otvor na streche sa dajú napríklad vypustiť svetlice, menšie dva otvory zas slúžia na komunikáciu.

Väčší priezor na bočnej strane pozorovateľne

Pozorovateľňa celkovo pôsobí opusteným dojmom, dnes by už na svoju pôvodnú funkciu asi neposlúžila. V lepšom stave je druhý bunker, ktorý zas leží neďaleko priehrady pri sídlisku Sekier. Ako píšu Ochranné stavby, obidva boli postavené v 50. rokoch, rozdiel je však v tom, ako dnes vyzerajú.

Bunker pri priehrade je o niečo lepšie viditeľný, hoci jeho presnú lokalitu takisto treba hľadať na mapách. Je aj menší ako ten v Bukovinke – k malej štvorcovej miestnosti vedie len krátka chodba. S trochou odvahy sa dá prejsť aj bez baterky. Bunker pri priehrade sa nachádza o niečo bližšie k civilizácii, preto je v ňom aj viac neporiadku.

V jednom z bunkrov by sa mala nachádzať aj keška, no jej hľadanie už prenechávam na vaše vlastné dobrodružstvo 🙂