Nenápadná obec Sklené v Turci bola kedysi domovom prevažne Nemcov. Počas druhej svetovej vojny sa jej však stala osudná jej poloha uprostred bojov SNP. Čím sa líši pomník v Sklenom od ostatných vojnových pamätníkov na Slovensku?
Karpatskí Nemci a ich začiatky na Slovensku
Obec Sklené kedysi bývala domovom Karpatských Nemcov.
Nemci začali osídľovať stred a západ Slovenska koncom 12. storočia. V priebehu 13. storočia sa rozšírili aj na Spiš, a naďalej tvorili národnostnú menšinu najmä tam a na Horehroní (nazývanom aj Hauerland).
Prácu Nemcov na Slovensku približuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. Ako tvrdí, Karpatskí Nemci sa u nás venovali najmä baníctvu, obchodu a remeslám, neskôr aj drevorubačstvu.
Zlomom pre väčšinu nemeckých obyvateľov na Slovensku bol vznik Slovenského štátu v roku 1939 a najmä Slovenské národné povstanie v rokoch 1944 až 1945:
„Masové vraždy v Ružomberku, Sklenom, Banskej Štiavnici, Nitrianskom Pravne si vyžiadali okolo 450 obetí. Slovenské národné povstanie a postup Sovietskej armády 1944 viedli Nemecko k rozhodnutiu evakuovať zo Slovenska všetkých Nemcov. V septembri 1944 až máji 1945 bolo zo Slovenska evakuovaných približne 120 000 osôb.“
K ďalšiemu vysídleniu Nemcov prispeli aj Benešove dekréty a Postupimská dohoda. Na Slovensku napokon zostalo len niekoľko tisíc obyvateľov nemeckej národnosti, najviac v obciach Kunešov, Horný Medzev, Dolný Medzev a Chmeľnica.
Masaker v sklenom
21. septembra 1944 došlo v obci Sklené k hromadnej poprave. Jej okolnosti a príčina dodnes nie sú celkom známe, vinníkov dokonca nik nepotrestal. Podľa Ústavu pamäti národa ide o jednu z „najviac tabuizovaných udalostí spojených so Slovenským národným povstaním“.
Masaker v Sklenom dnes pripomína pomník pri obci.
Tragédia sa odohrala po tom, ako sa v polovici septembra do Skleného presunula partizánska brigáda J. V. Stalina pod vedením Rusa Leonida Slavkina. Bolo len otázkou času, kedy sa k obci partizáni dostanú – ležala totiž uprostred povstaleckého odboja. V tom čase väčšinu obyvateľstva Skleného tvorili Nemci.
Partizáni v Sklenom vykonali domové prehliadky a zaistili asi 300 mužov nemeckej národnosti, civilistov. 21. septembra ich premiestnili z budovy školy na železničnú stanicu, kde im prikázali nastúpiť do siedmich nákladných vozňov. Partizáni Nemcom tvrdili, že ich posielajú na výkopové práce. Do cieľa však nikdy nedorazili.
Na pomníku v Sklenom nájdete nápis v slovenčine aj nemčine. Obidve strany hovoria o 187 obetiach masakra.
Ako približuje Ústav pamäti národa, vlak zastavil po niekoľkých kilometroch, ešte pred Hornou Štubňou. Dvadsiatim mužom prikázali vystúpiť a priamo pod koľajnicami vykopať jamu. V nej partizáni postupne popravili 187 ľudí.
„Celkovo partizáni zavraždili 187 Sklenčanov. Svoje obete olúpili a pri odchode z miesta činu hodili do napoly zasypanej jamy niekoľko ručných granátov.“
Masakru sa vyhlo 36 ľudí z prvého vozňa, ktorých zachránil neznámy železničiar, keď vozeň vypravil smerom na Slovenskú Ľupču. Tragédiu priamo na mieste prežil katolícky kňaz Jozef Pöss, ktorý o tejto udalosti neskôr vydal svedectvo.
Jozef Pöss a svedectvo zo Skleného
Úryvky svedectva katolíckeho kňaza Jozefa Pössa preložil z nemčiny a zverejnil časopis Kultúra v roku 2001. Svedectvo bolo pôvodne spísané v knihe Cesta utrpenia Karpatských Nemcov v rokoch 1944-1946 od Adalberta Hudáka a Izidora Lassloba.
Pössa podľa všetkého varoval pred raziou partizánov Slovák známy ako „pán Hacaj“, ktorý mu poradil, aby si skryl všetko podozrivé. Kňaza napokon našli a zaistili v osudné ráno 21. septembra, keď spolu s ostatnými nastúpil do vlaku.
„Keď som sa po skončení omše vracal na faru, dávali bubnovaním na známosť, že sa všetci muži od šestnástich do šesťdesiatich rokov majú hlásiť pred meštianskou školou. Nato som sa išiel hlásiť i ja so svojím otcom a s naším sluhom. Medzitým som sa dozvedel, že ma už počas omše hľadali.“
Pöss opisuje aj to, ako vlak smeroval na Hornú Štubňu. Po jeho zastavení spoznal strážny domček pri lese Ebener Wald, alebo Lese na Rovine. Kým niekoľko mladých mužov pri lese kopalo jamu, ostatní vo vozňoch už tušili, čo ich čaká.
„Chlapi, čo kopali boli v jame, dlhej asi osem metrov, poldruha metra širokej a asi päťdesiat-šesťdesiat centimetrov hlbokej, a my asi deväťdesiati sme museli tiež do nej skočiť. Okolo jamy vo vzdialenosti šesť-osem metrov stáli ťažké guľomety namierené na nás. Teraz sme vedeli, že uderila naša posledná hodina.“
Mužom pri jame nepomohli ani prosby a nárek, ruský komisár napokon zavelil na streľbu. Jozef Pöss sa zachránil len tým, že do jamy spadol medzi prvými. Následne ho zavalili telá spoluobčanov.
Pole za Lesom na Rovine. V jeho zadnej časti sa nachádza železnica, po ktorej sa mal prepravovať vlak so zajatcami.
Po tom, ako partizáni odišli, Pöss utiekol k ďalším Nemcom, no napokon ich zaistili opäť partizáni. Zajatcov premiestnili do Banskej Bystrice, kde nasledoval výsluch. Po vstupe nemeckých vojsk do oblasti napokon kňaza poslali do Kremnice a späť do Skleného. Svoju faru však našiel v biednom stave, majetok ukradnutý. „Musel som sa priúčať životu. Zdalo sa mi zázrakom, že žijem a že som všetku tú ťažobu uniesol,“ dodal Pöss.
Vinníkov nepotrestali
Masaker v Sklenom dodnes pripomína pomník umiestnený v blízkosti obce. Ešte pred jeho osadením v roku 1994 udalosť vyšetrovali povstalecké orgány, no po skončení vojny ju režim utajoval.
Pokyn na vyšetrovanie dala Generálna prokuratúra SR až v roku 2004 na podnet pozostalých. Vinníkov však nepotrestali, keďže medzitým zomreli. Ako uzavrel Ústav pamäti národa, vyšetrovateľ označil udalosť za zločin proti ľudskosti spáchaný vraždou voči civilnému obyvateľstvu.
Denník SME v roku 2004 priblížil aj ďalšie popravy Nemcov na Slovensku. Došlo k nim v roku 1944 v Banskej Štiavnici a v okolí Kunešova, kde dodnes stojí pamätník.
Téme masových hrobov som sa venovala už aj v minulosti, jeden sa nachádza aj v Slovenskej Ľupči. Tento však pripomína represálie zo strany fašistov, pri ktorých zahynulo 32 občanov z Trebišova a Banskej Bystrice. Viac si môžete prečítať v tomto článku: Masový hrob v Slovenskej Ľupči: Koľko ľudí tu popravili?
ZDROJE:
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/
Ústav pamäti národa: https://www.upn.gov.sk/sk/21-september-1944-masaker-v-sklenom/
Časopis Kultúra: Svedectvo Jozefa Pössa: http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/poss-14.htm
Ďalšie miesta popráv: https://www.sme.sk/nezaradene/c/karpatski-nemci-chceme-pocut-pravdu-nie-trestat
