Okrem žiarivého kaštieľa z 15. storočia skrýva obec Betliar na východe aj ďalší skvost, a to prírodný.
Unikátny park
Prvýkrát po niekoľkých rokoch návštev Betliara som sa odhodlala pozrieť si park v celej jeho dĺžke. Hoci ide o rovinu, pre mnohých je to už náročnejšia túra, keďže celý park sa rozprestiera na rozlohe 81 hektárov. Pre porovnanie som chcela zistiť, koľko futbalových ihrísk by sa doň teda vmestilo, ale počtu 114 sa mi veľmi nechce veriť (za predpokladu, že jedno ihrisko má rozlohu 0,71 ha).
Anglický park v Betliari je vždy pekne upravený, nájdu sa v ňom však aj zarastené časti.
Skúsme ďalšie porovnanie: spomedzi všetkých historických parkov na Slovensku je ten v Betliari najväčší. Okrem rozľahlej trávnatej plochy v ňom nájdete aj potok s rôznymi kaskádami, jazerá a dokonca aj umelo vytvorený vodopád. Možno ste už na Instagrame zachytili jeho fotky v zime, keď sa mení na ľadopád.
Umelo vytvorený vodopád v Betliari v zime zamŕza.
Tajomné stavby parku v Betliari
Hneď na začiatku parku, po pravej strane sa nachádza rotunda, ktorá pôvodne slúžila ako knižnica. Vďaka udržiavanému drevenému mostu, ktorý k nej vedie, slúži ako skvelé miesto na fotky. V betliarskom parku však môžeme nájsť aj ďalšie zaujímavé stavby…
Rotunda na začiatku parku pôvodne slúžila ako knižnica, neskôr z nej bol archív.
…Napríklad tento slobodomurársky pavilón. Pre tajné spolky v Európe mám špeciálny druh nadšenia, takže stavba ma samozrejme hneď zaujala. Ako už z názvu vyplýva, stretávali sa v nej slobodomurári v 19. storočí. Zakladateľom gemerskej pobočky spolku bol totiž Leopold Andrássy.
Slobodomurársky pavilón v Betliari slúžil ako miesto stretnutí tajného spolku.
Prienik našej a zahraničných kultúr pekne zobrazuje pravá strana parku. V nej môžeme niekoľko metrov od seba nájsť japonský most a čínsky pavilón.
Japonský most a čínsky pavilón stoja len niekoľko metrov od seba.
Prechádzame takmer na koniec, kde sa dá nájsť veľké jazero. Hneď pri ňom ma zaujala na pohľad schátraná budova, o ktorej som sa dozvedela, že v minulosti slúžila ako zverinec. „Andrássyovci tu chovali medvede hnedé, rysy, vydru, kunu, jazveca, taktiež vtáky a v ohrade aj muflóny,“ píše múzeum na svojom webe.
V pravej časti parku, niekde v blízkosti jazera, ma zaujala ešte táto malá búdka priamo na potoku. Na pohľad vyzerá ako vtáčia búdka, ale dodnes netuším, prečo by ju niekto kládol rovno na vodu. Navyše nemá žiadny otvor pre vtáky, takže po funkcii tohto „zariadenia“ stále pátram.
Viete, na čo slúži drevený domček na potoku? Ocením každý postreh v komentári!
