Na Slovensku by sme našli niekoľko kamenných štruktúr, ktoré si hovoria „Stonehenge“. Jedna z tých najznámejších nepochybne tróni nad Banskou Štiavnicou.

Zázračné menhiry

Vrch Rosniarky nad Banskou Štiavnicou je od roku 2018 známy nielen krásnymi výhľadmi do okolia. V tomto čase na lúke totiž osadili päticu kamenných blokov privezených z neďalekého lomu Šobov.

O pozadí vzniku tohto slovenského Stonehenge-u písal denník SME, ktorý oslovil aj autora myšlienky. V skratke ide o projekt, ktorý má ľudí priviesť do prírody nad Banskou Štiavnicou a poskytnúť im miesto na rozjímanie a načerpanie energie.

O menhiroch bližšie písali Aktuality, podľa ktorých sú štyri menšie kamene umiestnené tak, aby smerovali do štyroch svetových strán. Ich vzpriamená poloha má pritom pripomínať človeka.

Bola som tu dvakrát

Menhiry nad Štiavnicou som naposledy navštívila v máji 2023. Pri návrate po dvoch rokoch som si všimla, že v okolí kameňov sa toho veľa nezmenilo – jediné, čo pribudlo, je veľký drevený prístrešok na konci lesa (skvelá vec!)

Okolo pätice menhirov sú tiež drevené lavičky a stôl. Keď som sem kráčala druhýkrát, ešte som nevedela, že sa pri nich stanem svedkom rodinnej opekačky. Prekrásne výhľady na Banskú Štiavnicu a ďaleké Sitno hádam ani netreba spomínať.

Všetky cesty vedú k menhirom

Pri každej návšteve menhirov ma prekvapí množstvo ciest, ktorými sa sem dá dostať. Naposledy som vyrážala priamo z centra Banskej Štiavnice. Od Trojičného námestia stačí smerovať stále hore nad mesto, až sa dostanete k tajchu Veľká Vodárenská. Od neho je to len kúsok k Červenej Studni, od ktorej vedie k menhirom červená značka.

Tento rok som zaparkovala priamo pri Červenej Studni, a odtiaľ som už vyrazila na lúku. Na výber máte dve možnosti: buď pokračovať náučným chodníkom aj so zaujímavou kulisou (viac o nej nižšie), alebo to zobrať skratkou. Cestou tam som zvolila kratšiu cestu popod vrch Paradajs. Naspäť som sa vrátila náučným chodníkom.

Nejde o žiadnu náročnú trasu, v pohode ju zvládnete aj s deckami. Ich zvedavosť určite rozprúdi náučný chodník, ktorý po celej dĺžke lemujú informačné tabule o geológii, a tiež menšie kamenné kôpky z hornín vyťažených v okolitých lomoch.

Prečo práve Banská Štiavnica?

Autorovi projektu Slavomírovi Búcimu sa vôbec nečudujem, keď sa rozhodol realizovať svoj plán práve nad Banskou Štiavnicou. Celé mesto totiž leží v tom, čo kedysi bývalo kráterom sopky, a okolité vrchy sú jej jedinou pamiatkou.

Okrem striebornej a zlatej rudy sa o štiavnickom starovulkáne hovorí, že po sebe zanechal zvláštnu energiu. Počula som to už od miestnych, ale podobné reči sa šíria aj medzi niektorými návštevníkmi.

Čaro nedotknutej prírody Banskej Štiavnice majú dopĺňať aj menhiry. Na Rosniarky ich umiestnili údajne práve preto, aby pri nich pocestní mohli nazbierať energiu a oddýchnuť si.