Záhadný Tribeč mi odkryl ďalšie zo svojich tajomstiev. V upršanom počasí som sa vybrala na jeho východný svah, kde som narazila na ruiny domov. Niekdajšia osada Brezová sa dnes na mapách hľadá ťažko. Prečo zanikla a čo s ňou majú spoločné Nemci?
Cesta k Brezovej
Zaniknutá osada Brezová sa najlepšie hľadá v turistických mapách. Ako mi ochotne prezradila jedna z miestnych, Martina, k osade vedie niekoľko schodných trás. Ja som si zvolila tú najkratšiu od Radobice. Danka Tomášiková vo svojom turistickom blogu opisuje aj dlhší okruh od Veľkých Uheriec cez Oselný vrch až po Radobicu – táto trasa možno zaujme pokročilejších turistov.
K Brezovej som sa od Radobice dostala krátkou cestou cez lúky a les. Bez dažďa a hmly by sa mi Tribeč ani nerátal.
Cestu od Radobice k Brezovej lemujú lúky a les. Nejde vôbec o náročnú túru, do osady som vybehla ani nie za pol hodinku. Počasie som na Tribeči zastihla ideálne – dážď a hmla mu pristanú.
Po asi tridsiatich minútach cesty už vidno prvé stopy civilizácie. Hneď pri ruine rodinného domu stojí informačná tabuľa, ktorá víta turistov informáciami o zaniknutej obci. Vďaka nej som sa dozvedela, prečo z nej zostali len ruiny.
Turistov z Radobice víta informačná tabuľa. Z nej sa dá dozvedieť, že v Brezovej kedysi stálo až 40 domov.
Brezová alebo Birkenhain
Zaniknutá osada Brezová bola v minulosti známa aj ako Birkenhain. Tento nemecký názov súvisí s jej pôvodným obyvateľstvom, ktoré tvorili nemeckí kolonisti.
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru informuje, že nemecká menšina sa na Slovensku začala usádzať okolo 12. až 13. storočia. Nemci sa u nás živili najmä baníctvom a obchodom, a v oblasti Hauerlandu (Kremnica, Handlová, Veľké Pole, Píla a južná časť Turca) sa starali aj o pôdu.
V zaniknutej osade Brezová mali kedysi stáť desiatky domov. Jej nemeckí obyvatelia sa živili najmä ťažbou a spracovaním kovov a poľnohospodárstvom.
Rovnakým prácam sa venovali aj obyvatelia Brezovej. Podľa informačnej tabule na Tribeči sa podieľali na ťažbe striebra a olova z lomov v neďalekých obciach Píla a Veľké Pole:
Okolité lesy poskytovali stavebný materiál a palivo a tiež dostatok zveri. Rovinatejšie časti lesov boli postupne vyrúbané a premenené na polia, lúky a pasienky. Dodnes možno na ich okrajoch nájsť kopy alebo valy kameňov, ktoré boli z týchto úžitkových plôch generáciami ľudí vyzbierané.
V Brezovej malo koncom druhej svetovej vojny stáť až 40 domov, osada mala mať dokonca vlastnú materskú školu. Zlom nastal po vojne, keď väčšinu nemeckého obyvateľstva vysídlili zo Slovenska. Brezovú vtedy opustili prakticky všetci obyvatelia. Partizánčanka Hanka Vanková v rozhovore pre rádio Regina Západ dodala, že okrem ruín po nich zostali odrody ovocných stromov, ktoré môžeme v našich končinách považovať za netradičné.
Vysídleniu nemeckej menšiny z územia Slovenska som sa podrobnejšie venovala v článku: Sklené 1944: Tragédia, o ktorej sa desaťročia mlčalo
Zostali len ruiny
Kedysi prosperujúca osada, dnes len pustina v lese. Asi tak by sa dala opísať súčasná Brezová, po ktorej zostali len ruiny domov.
V niektorých domoch v Brezovej sa dá aj dnes poprechádzať. Napríklad v tomto som našla základy dvoch väčších izieb, chodby a dokonca aj kamenné schody.
Po príchode na miesto ma prekvapili dobre zachovalé múry na jednom z domov. Pohľad na ne mi pripomenul ďalšiu našu zaniknutú obec, Horné Opatovce, na území ktorej sa dodnes dajú nájsť základy niektorých obydlí.
Horné Opatovce, alebo „Slovenský Černobyľ“. Viac o zaniknutej obci som informovala v tomto článku: Obec, ktorá zmizla z mapy Slovenska
Na informačnej tabuli sa kladie dôraz na studňu, ktorá kedysi zásobovala Brezovú pitnou vodou. Vybrala som sa teda k nej. Cestou som natrafila na rozcestník a niekoľko ďalších ruín. Dnes by sa ich v lese malo nachádzať dokopy asi 10, z viacerých ostali už len torzá. Väčšina z nich je však stále v prekvapivo dobrom stave.
Interiér jedného zo zachovalejších domov v Brezovej.
Po odbočení zo širšej cesty ma čakala asi päťminútová cesta cez les, na konci ktorej som našla prameň. Studňa, ktorá pred stovkami rokov prilákala Nemcov do lesov Tribeča, dnes slúži turistom len ako malá studnička. Na drevenej konštrukcii som našla aj hrnčeky, pocestný teda určite neodíde smädný.
V minulosti studňa, dnes studnička. Cestou k pitnej vode sa dá v lese natrafiť na niekoľko zrúcanín rodinných domov.
Cesta nazad
Dážď a hmla dodali mojej návšteve Brezovej punc záhadnosti. Keďže však patrím k lenivejším turistom, nechcelo sa mi na Tribeči príliš moknúť, a po preskúmaní niekoľkých ruín som sa vybrala do Radobice tou cestou, ktorou som prišla.
Hoci sa Tribeč tradične spája so záhadami a temnou atmosférou, nedá mi nevyzdvihnúť krásnu okolitú prírodu a široké výhľady z jeho východných svahov. Okolie Veľkých Uheriec a Píly je známe viacerými roztrúsenými usadlosťami. Podobne je to aj pri Radobici – domy tu nenájdete koncentrované na jednej kope, ale skôr rôzne na lúkach. Aj vďaka odľahlej polohe v týchto končinách vládnu pokoj a ticho.
Mystika a pokoj. Aj tak by sa dali opísať východné svahy Tribeča v okolí Radobice.
S Brezovou som sa rozlúčila s dobrým pocitom z novo nájdenej záhady. Jej osud je síce tajomný, no okolie a atmosféra ma znovu presvedčili o tom, že na Tribeč sa rada vrátim nielen za záhadami, ale aj za oddychom.
Ďalšej tribečskej záhade som sa venovala v tomto článku: Čierny hrad: Tribečská ruina spájaná so zmiznutiami
ZDROJE:
Blog Danky Tomášikovej: https://hiking.dennikn.sk/ar/7328/zaniknute_dediny_10_brezova_cez_oselny_vrch.html
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/
Rádio Regina Západ: https://reginazapad.stvr.sk/clanky/z-regionu/248374/zaniknuta-nemecka-osada-brezova
