K najväčšej vlakovej nehode nemeckého vojska počas druhej svetovej vojny malo dôjsť v Starej Kremničke. Ako dnes vyzerá vlaková stanica nad obcou, a kto sa mal viezť v havarovanom vlaku?

Nejasné okolnosti

Slepá koľaj, na ktorú mali odkloniť nemecký transport, sa nachádza nad hlavnou koľajou v blízkosti tunela.

Stará Kremnička je obec neďaleko Žiaru nad Hronom, historicky známa najmä vďaka železnici. Počas druhej svetovej vojny malo dôjsť v blízkosti vlakovej stanice hneď k dvom zlomovým udalostiam, no o jednej z nich sa veľa nehovorí.

Koncom decembra 1944 mal v Starej Kremničke havarovať nemecký vojenský transport, 37 vagónov so stovkami vojakov a výbušninami. Presnejším okolnostiam nehody sa venovalo občianske združenie Kamenica. Hoci sa o nej veľa nevie, pravdepodobné je to, že vlaku smerom z Vrútok niekde pri Kremnici zlyhali brzdy, a aby sa nad Starou Kremničkou nezrazil s prichádzajúcim osobákom, výpravca ho odklonil na slepú koľaj. „V snahe zabrániť zrážke vlakov, náčelník stanice odklonil nemecký vlak na slepú koľaj, kde v plnej rýchlosti (asi 100 km/h) narazil do železobetónového uzávera,“ píše o. z.

Nehoda mala na svedomí životy stoviek nemeckých vojakov. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne počty – pamätná kniha z roku 1944 hovorí o 200 usmrtených ľuďoch, o. z. Kamenica zas o 370. Počas nehody však s vysokou pravdepodobnosťou zahynul aj slovenský rušňovodič a jeho pomocník. Obete mali pochovať na cintorínoch v Trnavej Hore a Kremnici, no záznamy o tom sú len chabé.

K druhej významnej historickej udalosti v Starej Kremničke došlo dva mesiace predtým, v októbri 1944. Vtedy v okolí zúrili partizánske boje, v rámci ktorých do odboja proti Nemcom vypravili pancierový vlak Štefánik. Ten mal prekvapiť aj samotných Nemcov. Tejto udalosti sa bližšie venoval Klub vojenskej histórie Carpathia, odporúčam jeho web s podrobným popisom udalostí z daných dní.

Straší tam?

Železničná stanica v Starej Kremničke je dnes v žalostnom stave. Krásna historická budova je značne poškodená, vnútri sa už nachádzajú len trámy a časti popadanej strechy. Zrejme aj z tohto dôvodu tu dnes vlaky už nezastavujú, hoci po jedinej koľaji stále premávajú.

Odľahlá lokalita a tragická a nejasná minulosť sa pravdepodobne podpísali pod neutíchajúci záujem lovcov duchov a ďalších dobrodruhov. Tí tvrdia, že na mieste dodnes strašia duchovia nemeckých vojakov. Po zverejnení videa na Instagrame a TikToku mi to v správach a komentároch tvrdilo aj niekoľko ďalších ľudí. Mnohí návštevníci mali z miesta zlý pocit, niekoľkí dokonca z tunela počuli hlasy.

Nemecké a slovenské slová mali podľa lovcov duchov zachytiť aj EVP prístroje. Najznámejší záznam v tejto súvislosti zverejnili o. z. SGH na YouTube. Osobne však žiadnu podobnú skúsenosť nemám, a pri svojej návšteve som mala najväčší strach z možného stretu s medveďom. Možno sa mi duchovia len vyhýbajú.

Ako sa k nej dostať

Každú cestu za pamiatkami si vopred plánujem, neraz si pritom pomáham štúdiom rôznych dostupných máp. Pri železničnej stanici v Starej Kremničke som síce mala šťastie, a na mapách som budovu našla rýchlo, no s cestou k nej to už bolo náročnejšie.

Nakoniec mi pri hľadaní dobre poslúžila fotografia z Google, na ktorej bolo označenie Náučného chodníka Kamenica. Odfotenú tabuľu pridávam aj sem – stanica sa naozaj nachádza na chodníku, ktorý od nej pokračuje ďalej na vrchol kopca.

Aby ste sa dostali priamo k stanici, smerom od cintorína v Starej Kremničke sa vydajte pomedzi domy až k hlavnej ceste. Nachádza sa na zráze nad domami, takže vystúpiť k nej musíte po schodoch. Potom už len stačí prejsť cez cestu, a rovno oproti nájdete pokračujúce schodíky. Po ich zdolaní pokračujte smerom vpravo hlbšie do lesa. V ňom cestou nájdete asi dva alebo tri smerovníky priamo k stanici, od obce je to asi 20-minútová prechádzka.

Najhorší z najhorších

Aj keď ma v Starej Kremničke žiadny duch nevyplašil, zaujalo ma pozadie transportu, ktorý tam mal havarovať. Ako priblížilo o. z. Kamenica, podľa viacerých miestnych sa totiž vo vlaku mali viesť členovia jednotky SS Dirlewanger s hlavným pôsobiskom v Prievidzi.

Jednotka získala meno po jej veliteľovi Oskarovi Dirlewangerovi, a skladala sa prevažne z väzňov, vrahov a násilníkov. Ako priblížil Denník N, samotný Dirlewanger bol odsúdený za obťažovanie malých detí, a v bojoch nielen na území Slovenska, ale predtým aj v Bielorusku a Poľsku, sa vyžíval v krvilačných praktikách.

Blog Pod Bujdoškou v tejto súvislosti cituje slová rodáka z Hrkoviec, ktorý bol svedkom pôsobenia Dirlewangerovej jednotky v Slatine pri Leviciach. Podľa neho mali vojaci nahnať Rómov do chatrče, ktorú „poliali benzínom a cez okná na nich nahádzali ručné granáty.“

Denník N dodáva, že Oskara Dirlewangera v októbri 1944 vyznamenal vtedajší slovenský prezident Jozef Tiso za významnú pomoc pri potláčaní Slovenského národného povstania. Dirlewanger napokon zomrel v júni 1945, keď ho Francúzi po zajatí umiestnili do zajateckého tábora s poľskými hliadkami. „Poľskí vojaci sa Dirlewangerovi chceli pomstiť za zverstvá páchané jeho mužmi počas Varšavského povstania a každý deň ho surovo mlátili, kým nestratil vedomie. V noci zo 4. na 5. júna 1945 sa Poliaci rozhodli ukončiť jeho trápenie  a dobili ho na smrť v jeho cele,“ dopĺňa historik Martin Konečný pre Denník N.