Záhadné pohorie Tribeč je legendárne vďaka hororovým príbehom o stratených ľuďoch. V jeho lesoch sa toho však stratilo oveľa viac, napríklad aj krypta a cintorín z 19. storočia.

Zabudnutý židovský cintorín

Obec Horné Lefantovce pri Nitre je asi najlepšie známa vďaka kaštieľu, ktorý dlhé roky slúžil ako sanatórium. Nachádza sa na konci obce, na západnom úpätí Tribeča. Vedie k nemu asfaltová cesta s nenápadnou odbočkou po pravej strane.

Práve tento nenápadný výklenok smerujúci do lesa je zároveň miestom, kde sa skrýva cintorín. Hoci leží priamo nad asfaltkou, pomedzi stromy ho od nej vôbec nevidno. Cesta k nemu nie je udržiavaná, treba sa orientovať jedine podľa mapy.

Najstaršie zachovalé náhrobné kamene na cintoríne siahajú do začiatku 20. storočia.

O cintoríne sa mi veľa zistiť nepodarilo, z niektorých zachovalých náhrobkov je však zrejmé, že je židovský. Pochovávali v ňom už okolo roku 1900, takže je pravdepodobné, že je rovnako starý ako neďaleká hrobka.

Na cintoríne som dokopy narátala asi 20 náhrobkov, väčšina z nich je už celkom rozbitá a pováľaná. Hoci som ho navštívila v „preddušičkovom“ období, pri žiadnom hrobe som nenašla sviečky alebo iné stopy civilizácie. Pozostalí ho už asi nenavštevujú. (Edit: Jeden z čitateľov ma upozornil, že Židia si pripomínajú pozostalých prinášaním kamienkov k hrobom. Sviečky som teda hľadala zbytočne.)

Na cintoríne sa zachovalo už len niekoľko čitateľných náhrobkov.

Stratená krypta

Asi 300 metrov od cintorína sa hlbšie v lese skrýva približne rovnako stará krypta. Najprv som sa k nej pokúsila dostať priamo cez les, ale nakoniec som našla prehľadnejšiu cestu v neďalekom poli. Podobne ako cintorín, ani hrobku pomedzi stromy nevidno. Chvíľu sa treba predierať cez húštinu, kým sa k nej dostanete.

O obnovu tribečskej krypty nie je zo strany pozostalej rodiny záujem.

Hrobka z 19. storočia patrila nemeckému šľachtickému rodu Edelsheim-Gyulai, a v minulosti mala patriť k najväčším klasicistickým stavbám svojho druhu v strednej Európe.

Ako pripomína portál Nitrak, hrobka bola po druhej svetovej vojne vyrabovaná a čiastočne zničená. K ďalšiemu rozkladu prispel zub času, dnes už v nej okrem oporných múrov a porozhadzovaných sarkofágov nenájdeme žiaden historický artefakt.

Nitrak ďalej informuje, že obec Horné Lefantovce sa pred niekoľkými rokmi pokúsila hrobku zachrániť, no potomkovia rodu odmietli investovať do jej obnovy.

Hoci sa z vybavenia hrobky veľa nezanechalo, tajomnú atmosféru dopĺňa drevený kríž s náboženskými ikonami umiestnenými na stene pri jednom z vchodov. Pri tomto drobnom svätostánku som našla pohodený kahanec aj zavesenú dosku s dobrorečením. Na rozdiel od cintorína sem zrejme aj dnes prichádzajú aj pietni návštevníci.