V minulosti svätá, dnes prekliata. Mariánska Čeľaď láka nielen zvedavých turistov a urbexerov, ale aj lovcov duchov. Bola som sa pozrieť na ruiny niekdajšieho kláštora, pretkaného viacerými tajomstvami.
Od Podhájskej na Čechy
Mariánska Čeľaď je dnes už len ruina vyše 500-ročného kláštora na odľahlom mieste. Nachádza sa v tekovskom regióne medzi obcami Podhájska a Čechy – ja som prišla smerom z Podhájskej. (Cestou som sa ešte zastavila v neďalekom Bardoňove, kde okrem vynoveného kaštieľa nájdete aj hrobku rodiny Kelecsényi.)
Kaštieľ rodiny Kelecsényiovcov v neďalekom Bardoňove.
Ku kláštoru vedie rovná aleja bez náznaku civilizácie – prechádzať ňou v noci by som veru nechcela. Po pár kilometroch od Podhájskej stačí odbočiť napravo na nevýraznú cestu smerujúcu priamo k ruine. Od auta pešo to netrvá ani 5 minút.
Po príchode na miesto ma ako prvé zaujal veľký drevený kríž na jednej z tehlových stien. Ten je asi poslednou pripomienkou známych dejín kláštora.
Kríž, podľa ktorého spoznáte Mariánsku Čeľaď.
Vraj v nej mizli ľudia
Mariánsku Čeľaď vybudovali mnísi Rádu sv. Pavla, pavlíni, ktorých prezývali aj „bieli mnísi“. Tí zo začiatku čelili vpádom tureckých vojsk, neskôr však kláštor zasiahla iná pohroma.
Pod pozemkom sa dodnes nachádza systém podzemných chodieb, z ktorých mnohé sú už zasypané a nepriechodné. Pohybovať sa popri nich, a vlastne aj v celej budove, je dnes nebezpečné – objekt je v katastrofálnom stave. V čase, keď kláštor ešte zažíval rozmach, mali v jeho podzemných chodbách miznúť ženy z neďalekých obcí. Tie mali unášať samotní pavlíni, medzi ktorými sa neraz ocitali aj synovia šľachticov, ktorí sa nenarodili ako prvorodení.
Interiér kláštora je dnes v katastrofálnom stave a pohyb v ňom je mimoriadne nebezpečný.
Druhá verzia legendy hovorí o tom, že ženy odvliekli do podzemných chodieb zbojníci prezlečení za mníchov. V oboch prípadoch však neexistujú dochované historické dôkazy – aspoň ja som sa k žiadnym nedopátrala, a tak ide len o legendy. Tie však dodnes dodávajú miestu typickú desivú atmosféru.
Okrem toho v okolí sa vraj dodnes zjavujú biele prízraky, pripomínajúce mníchov. Mňa však našťastie žiadny nepostrašil.
Nezvyčajný podzemný tunel
V súvislosti s Mariánskou Čeľaďou sa hovorí aj o podzemnom tuneli, ktorý mal viesť až do Hronského Beňadiku. Ten je od miesta vzdialený až okolo 40 kilometrov, náklady na jeho vykopanie teda museli byť extrémne.
To však nie je všetko – tunel mal byť široký až zhruba 4 metre, aby sa doň vošiel koč aj s koňmi. Takáto podzemná chodba v dejinách Slovenska zrejme nemá obdoby, a aj v prípade Mariánskej Čeľade ide skôr o mýtus ako fakt.
Do kláštora udrel blesk
Posledná obyvateľka opustila kláštor v roku 1973, tri roky predtým ho vyhlásili za historickú pamiatku. Ešte predtým však došlo k niekoľkým zaujímavým udalostiam.
Jednou z nich je aj zásah blesku, ktorý udrel do kláštora v roku 1863, v dôsledku čoho vyhorel. Kláštor neskôr slúžil aj ako kancelária, jedáleň či sklad obilia, a až do roku 1997 sa pri ňom každoročne konali stretnutia kresťanskej mládeže.
Zhruba začiatkom 20. storočia začala Mariánska Čeľaď postupne chátrať, dnes už je v havarijnom stave. Zo strechy nič nezostalo, a je len otázkou času, kedy sa budova celá zrúti.
Ďalšie zdroje
Zaujímavá história kláštora je podrobne popísaná na webe hrady-zamky.sk. Legendy o ňom mi pomohla odkryť aj knižná séria Záhadné miesta od vydavateľstva Dajama, ktorú vrele odporúčam všetkým nadšencom cestovania po Slovensku.
