Slovensko má svoj vlastný Babylon. V tomto sa kedysi rozprávalo aj po rusky.
Brodzany sú malá obec na okraji mesta Partizánske, ktorá prekvapuje svojím historickým pozadím. Okrem renesančného kaštieľa s rozľahlým parkom totiž v obci možno nájsť aj historické sídlo, ktoré slúžilo ako letohrádok. Práve na ten som sa šla pozrieť na jednej z posledných výprav.
Pôvodne to nebol Babylon
Letohrádok Babylon je historické sídlo ruskej kňažnej Natálie z Oldenburgu. Tá je známa vďaka viacerým zaujímavostiam. Asi tou najvýraznejšou je fakt, že bola neter jedného z najznámejších ruských spisovateľov, Alexandra Sergejeviča Puškina.
Natália bola tiež vášnivou chovateľkou psov. V obľube mala najmä plemeno leonberger. Zľavomat dokonca tvrdí, že bola prvou chovateľkou tohto plemena na Slovensku – ale či je to pravda, to sa mi vypátrať nepodarilo.
Natália Oldenburgová dala postaviť Letohrádok Babylon začiatkom 20. storočia. Tak, ako iné známe letohrádky, aj tento slúžil na jej pobyt najmä v lete. Keďže šlo o umelkyňu a poetku, v letohrádku rada usporadúvala oslavy a majálesy, na ktoré pozývala známe tváre zo zvyšku umeleckej obce.
Môj tradičný zdroj historických informácií, denník SME, ma pri Letohrádku Babylon zásobil zaujímavými pikoškami. Autorka blogu v ňom napríklad tvrdí, že sídlo postavili talianski architekti zámerne tak, aby už od začiatku pripomínalo ruinu.
Zaujala ma aj informácia, že Babylon sa v skutočnosti pôvodne vôbec nevolal Babylon. Jeho terajší názov mal vzniknúť skomolením slova „pavilón“.
Komín, ktorý nie je komín
Stavba má zaujímavý a na svoju dobu určite netradičný pôdorys. Nie som vôbec odborníčka na architektúru, a tak ju opíšem tak, ako mi padla do oka.
Jedna z prvých vecí, ktorú si návštevník všimne, je trojposchodový „komín“ na pravej strane budovy. V skutočnosti ide o vežičku, ktorej vnútro vypĺňa točité schodisko, dnes už v katastrofálnom stave.
„Komín“ má niekoľko poschodí, jeho vnútro vypĺňajú točité schody.
Medzi vežou a ľavou časťou budovy sa na prízemí nachádza vstupná sála aj s niečím, čo pripomína pozostatok po krbe. Vľavo sú zas ďalšie menšie miestnosti, z ktorých sa dá viacerými chodbami prejsť do ostatných častí budovy.
Jednou z pre mňa najlákavejších častí letohrádku Babylon je vonkajšie kamenné schodisko, ktoré vedie na strechu. Po tej sa dá poprechádzať, aj keď vstup je na vlastnú zodpovednosť – nie je tam žiadne zábradlie.
Kamenné schody vedúce na strechu. Pre mňa jedno z najväčších lákadiel.
Okolo letohrádku je okrúhly trávnatý priestor, na ktorom sa dá napríklad piknikovať, alebo len tak oddýchnuť. Cestou nazad do Brodzian sa ešte môžete zastaviť pri hrobke Friesenhofovcov a Oldenburgovcov, ktorá slúžila aj ako kostol.
Letohrádok Babylon je dnes vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pripomína to táto tabuľa pred vchodom.
Výstup k letohrádku nie je náročný – od obce je to hore vŕškom asi 15 minút chôdze. Zo začiatku je cesta na Hôrku strmšia, ale po pár metroch sa stúpanie zmierni. Celkový dojem z miesta je určite romantický.
